7 vecí, ktoré by ste nemali hovoriť ľuďom s problémami s duševným zdravím (a 5 vecí, ktoré by ste mali hovoriť)

Niekedy je ťažké vedieť, ako reagovať na človeka, keď zistíte, že má problémy s duševným zdravím. Čo mu pomôže, ak vôbec niečo? Nezhoršíte to ešte viac?

Ja sama trpím duševnými poruchami a chcem, aby ľudia vedeli, že si želám, aby so mnou komunikovali rovnako ako predtým. Nechcem, aby si ľudia zrazu mysleli, že sa ku mne alebo k iným ľuďom ako ja musia správať inak. Samozrejme, byť tu pre nás a dávať pozor, či sa neobjavia príznaky zhoršenia, je skvelé. Ale prosím, nebojte sa smiať a žartovať s nami tak ako vždy. Koniec koncov, smiech je jeden z najúžasnejších darov, aké nám priatelia môžu dať.

Aj napriek tomu existujú určité veci, ktoré nám nemusia práve napomáhať k pohode. Nie všetci to budú pociťovať rovnako, ale podľa mojich skúseností je lepšie vyhnúť sa nasledujúcim vetám, pretože nimi môžete niekoho skutočne zraniť.

Čo nerobiť

Nehovorte – „Skúsil/-a si cvičiť? To ťa určite vylieči!“

Pohyb je samozrejme prospešný pre zdravie a je dokázané, že aktivity ako chôdza a plávanie majú pozitívny vplyv na našu náladu.

Ale hoci pomáha, nie je pravdepodobné, že by cvičenia samotné mohli vyliečiť problémy s duševným zdravím. Ľudia, ktorí bojujú s depresiou, majú často problém motivovať sa k akejkoľvek aktivite. To je ďalšia vec, ktorá im pribudne do ich zdanlivo nekonečného zoznamu úloh.

Čo keby ste sa ich teda opýtali, či by si nechceli ísť zaplávať alebo či nemajú chuť ísť na prechádzku do lesa so psami. Vášmu priateľovi to pomôže, pretože mu to umožní stráviť čas s vami a zároveň ho vytiahnete z domu.

Nehovorte – „Tvoja domácnosť (alebo vlasy či oblečenie) vyzerá strašne, kedy si naposledy upratoval/-a (sprchoval/-a sa, pral/-a)?“

Pocit preťaženia a nedostatok energie na zvládanie základných úloh môže byť príznakom niektorých duševných problémov. A tieto problémy môžu skutočne narušiť každodenný život. Namiesto toho, aby ste svojmu blízkemu spôsobili pocit hanby, ponúknite mu pomoc. Niekedy môže pomoc s maličkosťami skutočne zmierniť niektoré starosti a pocity bezmocnosti. 

Nehovorte – „Viem, ako sa cítiš“ (pokiaľ to naozaj neviete)

Ak viete, ako sa daný človek cíti, môže to pomôcť, ale nesnažte sa predstierať, že to viete, ak to tak nie je. Ak ste nikdy nezažili problémy s duševným zdravím, môže to vyznieť povýšenecky alebo necitlivo, ak stav druhého človeka porovnáte s normálnymi, zdravými emóciami. Pripustiť, že neviete, ako sa váš blízky cíti, ale chcete sa pokúsiť porozumieť tomu, pomôže oveľa viac.

Nehovorte – „Hlavu hore, nemôže to byť AŽ TAKÉ ZLÉ“

Toto by malo byť samozrejmé, ale, bohužiaľ, to niekto aj tak stále povie. Problémy s duševným zdravím niekedy nedávajú zmysel ani človeku, ktorý ich má, a už vôbec nie jeho okoliu. Hovoriť ľuďom, aby „boli veselší“, alebo hovoriť „nie je to také zlé“ a „len sa z toho spamätaj“ môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Keby to bolo také jednoduché, už by sme to boli urobili!

Namiesto toho sa ľudí spýtajte, ako im môžete pomôcť, alebo sa ich jednoducho opýtajte, ako sa majú. Na tieto otázky nám vôbec nevadí odpovedať.Nehovorte – „Je to všetko v tvojej hlave“

Na toto sa mi ani nechce reagovať. Prečo by to niekto vôbec hovoril? Napriek tomu to občas začujem. Duševné poruchy sú z lekárskeho hľadiska opodstatnené, môžu byť absolútne zničujúce a často si vyžadujú lekársky zásah. Naznačovať, že človek si problémy vymýšľa, nikomu nepomôže. Je to oveľa zložitejšie a rozhodne to nie je niečo, čo sa dá napraviť zmenou myslenia.

Nehovorte – „Podľa mňa vyzeráš normálne“

Aj keď to iných ľudí nemusí uraziť, stále si pamätám, keď mi to niekto povedal prvýkrát. Od prekvapenia mi až spadla sánka. Pardon, ale ako mám vyzerať? Duševné problémy nie sú často viditeľné a ľudia, ktorí s nimi žijú, vyzerajú rovnako ako tí, ktorí príznaky nemajú. To neznamená, že tieto problémy neexistujú, ani to neznamená, že je niekto zdravý.

Nevravte, že sme sebeckí.

Absolútne neznášam, keď ľudia hovoria, že ľudia s duševnými problémami sú sebeckí. Áno, rôzne zdravotné problémy sa prejavujú inak, ale nazvali by ste niekoho s fyzickým ochorením sebeckým? Niektoré duševné ochorenia môžu viesť k smrti a nikto nimi netrpí dobrovoľne.

Čo robiť

Spýtajte sa – „Ako sa máš?“

Je to normálna vec – nebojte sa nás opýtať! Ak vám dôverujeme, možno vám povieme, ako sa naozaj cítime. Vo väčšine prípadov len prikývneme a povieme: „Dobre, vďaka za opýtanie.“ Ale táto jednoduchá otázka nám môže ukázať, že vám na nás záleží, a to môže niekedy znamenať veľa.Spýtajte sa – „Ako ti môžem pomôcť?“

Aj jednoduché veci, ako napríklad objatie alebo možnosť chvíľu sa porozprávať, môžu znamenať pre človeka s duševným ochorením veľkú pomoc. Nápomocné sú aj praktickejšie veci, ako napríklad odvoz k lekárovi alebo pomoc pri domácich prácach (pozri bod vyššie). Ak nám teda naozaj chcete pomôcť, stačí sa opýtať. Je viac než pravdepodobné, že vám povieme, čo potrebujeme. Spýtajte sa – „Ako môžem lepšie porozumieť tomu, ako sa cítiš?“

Dám ruku do ohňa za to, že ja sama v polovici prípadov nerozumiem ani sebe, ani tomu, prečo prežívam určité pocity. Ak sa však niekto chce dozvedieť viac o mojich ochoreniach, môžem ho ľahko odkázať na články, ktoré som napísala ja alebo iní ľudia s duševnými problémami, aby som mu s pochopením pomohla. Je pekné, keď sa ľudia zaujímajú, a jediný spôsob, ako bojovať proti stigmatizácii a nepochopeniu, je vzdelávanie. 

Čo robiť – Pripomeňte nám, že sme dôležití

Duševné ochorenie môže skutočne narušiť našu sebaúctu a dôstojnosť. Môžeme dokonca stratiť pocit akejkoľvek ľudskej sebahodnoty, preto nepodceňujte moc slov. Aj náhodne vyslovená veta, ktorá nás podporí, môže mať obrovský význam.

Čo robiť – Pripomeňte nám, že existuje nádej

Problémy s duševným zdravím sú skutočné, a keď ich prežívate, môžete sa cítiť úplne na dne. Existuje však množstvo liečebných postupov, ktoré nám môžu pomôcť. Tu prichádza na rad nádej.

Pripomeňte nám, že máme podporu, že existujú zdravotnícki pracovníci, ktorí nám môžu pomôcť, a že sa nebudeme vždy cítiť tak zle ako v danom okamihu. 

Poučenie

Duševné ochorenia sú rovnako individuálne ako človek, ktorý ich má. Hoci neexistuje žiadny konečný zoznam správnych alebo nesprávnych vecí, ktoré môžete povedať, je dobré so svojimi blízkymi preskúmať, aké slová ich naozaj utešia. Je tiež dobré zistiť, aké slová ich naopak rozrušia – to prispeje k vytvoreniu vzájomného vzťahu podpory.

Uvedený text má výhradne informatívny účel, nejedná sa o konkrétne odporúčania na zvládnutie alebo liečbu ochorenia.

---

COB-SK-00073

---